Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden princ. Mal všetko, na čo si len spomenul, nemusel pomaly ani vysloviť svoje želanie a už ho niekto splnil. Jeho sluhovia by mu zniesli aj modré z neba, splnili by mu každú jeho tajnú túžbu. Niekto by si mohol myslieť, že tomuto princovi nič nechýbalo. Nebolo to tak. Tento princ bol totiž smutný.
Nikto však nevedel prečo. Keď bol princ ešte malý, z jeho kolísky bolo neustále počuť smiech. Rozliehal sa po chodbách kráľovského paláca a vnášal do dlhých, tmavých chodieb život.
O princa sa staralo množstvo služobníctva, striedali sa pri ňom tri dvorné dámy, dvaja vzdelaní učitelia, mal vlastného kuchára, čašníka, dokonca k nemu raz do týždňa vodili deti miestnych poddaných, aby sa mal s kým hrať. Jeho komnata bola plná hračiek od výmyslu sveta- cez hrkálky, plyšové medvedíky, autíčka, vláčiky, koče, až po hojdacie koníky. Na dvore stál jeho vlastný bazén, v ktorom sa mohol kedykoľvek okúpať, v záhrade mal postavené ihrisko, mal dvoch psíkov, ktorí ho na slovo poslúchali, vlastného poníka. Učitelia ho učili, čomu len chcel- okrem počítania, písania, čítania a iných klasických školských predmetov aj lukostreľbe, jazde na koni, poľovačke, dvoreniu, proste všetkému, čo malý princ a budúci kráľ potrebuje vedieť.
Jedného dňa, keď k nemu priviedli deti z dediny, stál princ mimo zabávajúceho sa hlúčiku detí, tak ako vždy. Malí poddaní sa hrali, výskali, smiali sa, no malý princ ich len ticho z diaľky pozoroval. Vtom k nemu pribehlo malé dievčatko v trochu otrhaných šatách, s deravými topánkami, trochu ufúľané, no usmiate. Spýtalo sa princa:
„Princ, prečo si smutný?“
Princ sa na ňu zadíval svojimi modrými očkami, chvíľku nič nevravel, no potom len zavrtel hlavou, zdvihol sa a odišiel. Dievčatko sa za ním nechápavo pozrelo a povedalo si: „ Prečo je princ smutný keď my sme všetci šťastní? Veď má oveľa viac než my. Čo mu chýba?“ a odbehlo do kruhu za svojimi kamarátmi.
Smutný princ
24.05.2007 18:20:58
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden princ.Prečo bol smutný?
Komentáre